Odkiaľ sa berú v pokri peniaze?

V nasledujúcej úvahe sa zamyslím nad dvomi vecami. Odkiaľ sa v hre ako takej berie to obrovské množstvo peňazí a odkiaľ sa berú naše výhry v súbojoch s protivníkmi.

Je až neskutočné koľko peňazí sa točí v pokri. Herne na celom svete zarábajú na tejto hre obrovské milióny. Takisto profesionálni hráči zarábajú pomerne veľké peniaze. Otázka je od koho tieto peniaze prichádzajú. Fakt, že existuje toľko ľudí, ktorí sú ochotní pravidelne prehrávať peniaze hraním pokru, sa zdá prekvapivý. Ale len dovtedy, kým si uvedomíme koľko ľudí je ochotných prehrávať peniaze na rulete, či iných hrách v kasínach. Oproti takýmto hrám má poker nasledujúce výhody :

- Výsledok v pokri nezávisí len od šťastia, ale hlavne od schopností. To robí hru zaujímavejšou.

- Poker, hlavne ten hraný naživo, je určitá spoločenská udalosť. Stretáva sa pri ňom skupina ľudí s rovnakým koníčkom, aby súťažili o víťazstvo. Z tohto pohľadu je to podobné športovému podujatiu, či šachovému turnaju.

- V pokri, narozdiel od hazardných hier v kasíne, je šanca dlhodobo vyhrávať. Každý hráč hrá totiž proti ostatným hráčom a nie proti kasínu. To si len berie províziu za usporiadanie.

Práve tieto faktory, v kombinácií s určitým prvkom náhody, robia z pokru takú populárnu hru. Expert v tejto hre bude dlhodobo vyhrávať, ale aj slabý hráč môže vďaka šťastiu z času na čas zvíťaziť. Práve toto robí hru pre týchto hráčov zaujímavou. Navyše je v pokri veľmi jednoduché preceňovať svoje schopnosti a zvaliť svoje slabé výsledky na smolu. Väčšinou sú to práve slabí hráči, ktorí najčastejšie tvrdia, že poker je iba o šťastí, alebo sa stále sťažujú na „bad beats“. Je to preto, lebo inak by si museli priznať, že nie sú dosť dobrí. A toto je z psychického hľadiska veľmi ťažké. Platí, že v pokri sa takmer každý hráč v porovnaní s ostatnými preceňuje. Toto je inak pre ľudí vlastnosť typická, no mám pocit, že v pokri sa prejavuje oveľa výraznejšie. No a hráči, ktorí výrazne preceňujú svoje schopnosti, väčšinou hrávajú so silnejšími hráčmi a odovzdávajú im svoje peniaze.

Dôvody prečo ľudia hrávajú poker, napriek tomu že väčšina z nich prehráva, sú podľa mňa nasledovné :

- Berú to ako zábavu a spoločenskú udalosť a sú ochotní za to utratiť určitú sumu. Pre mnohých napríklad platí, že na pokri minú v priemere menej peňazí, ako keby išli na pivo.

- Vidia možnosť vyhrať väčší obnos peňazí (to platí hlavne na turnajoch) a podobne ako v lotérii, si kupujú nádej na túto výhru. A to bez toho, aby boli schopní posúdiť svoje šance na víťazstvo. Tie dokonca často (opäť podobne ako v lotérii) ani vedieť nechcú.

- Hra ich natoľko vtiahla, že sa rozhodli (či už vedome, alebo podvedome) ignorovať všetky údaje o tom, koľko ich to stojí. Toto je jeden z príznakov závislosti! Je to úplne rovnaké, ako keď ľudia, ktorí pijú alkohol alebo fajčia, nechcú ani len rozmýšľať nad tým, koľko na to minú. Poker aspoň nie je natoľko zdraviu škodlivý. (Aj keď obzvlášť pre profesionálov dokáže byť poriadne stresujúci).

- Domnievajú sa, často mylne, že v budúcnosti sa ich výsledky zlepšia. A to buď preto, že budú hrať lepšie, alebo že doteraz mali smolu.

- Nevedia reálne posúdiť koľko ich poker stojí. Ľudský mozog si totiž všetky hodnoty vstupného a výhier nepamätá. Odhady sú podhodnotené, pretože je v ľudskej prirodzenosti svoje schopnosti preceňovať. Takisto platí, že takmer nikto nedoceňuje poplatky, ktoré si pre seba zoberie herňa. Sú to totiž zdanlivo malé čiastky, ale v konečnej hodnote obrovské sumy.

Ako môže kvalitný hráč z týchto poznatkov vyťažiť? V prvom rade tým, že sa bude týmto chybám vyhýbať. Preto každému, kto to myslí s pokrom vážne, odporúčam vyhradiť si zvlášť peniaze na poker a nemiešať ich s ostatnými. Tým bude mať prehľad ako na tom je a neprehrá viac ako má vyčlenené. Dobré je začať na nízkych limitoch a posúvať sa vyššie, iba ak nám pomerne veľká štatistická vzorka ukáže, že v hrách kde hrávame, sme dlhodobo ziskový. Takisto vrelo odporúčam výrazne obmedziť (najlepšie úplne) sťažovanie sa na „bad beats“ a namiesto toho sa zamyslieť nad odohratými hrami (s dobrým, aj zlým koncom), či sa nedali zahrať lepšie. No a vlastné schopnosti by sme mali posudzovať objektívne, to znamená podľa našich výsledkov. Nie subjektívne, podľa toho aké silné sa cíti naše ego.

Ak našich súperov pravidelne obohrávame, sme asi lepší hráči ako oni. Čo to však presne znamená? Akým spôsobom by sme mohli teoreticky zadefinovať kvalitu hry, aby sme ju mohli merať? Ja sa o to pokúsim.

Predpokladajme, že existuje niečo ako optimálna stratégia hry. Pod týmto pojmom budeme rozumieť stratégiu, ktorá ak budeme ignorovať faktor šťastia, nemôže prehrať. Inými slovami hráč, ktorý bude hrať túto stratégiu nemôže mať mínusovú očakávanú hodnotu. Z dlhodobého hľadiska bude porážať všetkých hráčov, okrem tých, ktorí rovnako hrajú optimálnu stratégiu.

Platí, že naša hra je tým lepšia, čím ma od optimálnej stratégie menšiu odchýlku.

Existencia takejto stratégie sa zrejme bude zdať pre mnohých hráčov fiktívna. Úvaha o existencii optimálnej stratégie však vychádza z matematickej disciplíny s názvom teória hier. Pokiaľ má však niekto problém pripustiť, že by niečo také mohlo existovať v pokri, môže si pod tým pojmom predstaviť veľmi kvalitnú hru.

V reáli by sme teda mali využiť odchýlky našich súperov od optimálnej hry a zároveň sa snažiť hrať optimálne sami. Ako však spoznáme optimálnu hru? Ak aj predpokladáme, že existuje optimálna stratégia, nikto ju nepozná. Pri pokuse priblížiť sa k nej, musíme uplatniť svoje skúsenosti a znalosti.

Pri snahe priblížiť sa optimálnej hre nám však môže pomôcť jedna z vlastností optimálnej stratégie. Konkrétne tá, že ju nie je možné poraziť (nerátam faktor šťastia) žiadnou inou stratégiou a to ani v prípade, že by súper presne vedel ako hráme. Môžu nám teda pomôcť nasledujúce otázky:

- Ak by súper poznal presne moju stratégiu, môže to využiť na vymyslenie stratégie, ktorá by ma porážala?

- Ak áno ako by táto stratégia vyzerala?

- Ako môžem zmeniť svoju hru, aby to nebolo možné?

Príklad č.1: Hrám z prednej pozície akékoľvek eso, pár a dve vysoké karty 9+. Súperi to môžu využiť tak, že budú navyšovať s kvalitnými kartami ako sú AK-AT,KQ a stredné a vysoké páry. Keďže sa za mnou vyjadruje veľa hráčov, šanca že niekto bude mať túto kombináciu je vysoká. Potom budem musieť zložiť, alebo hrať o vysoký bank mimo pozície a pravdepodobne s horšou rukou. Obidve možnosti sú pre mňa stratové. Riešením je hrať z prednej pozície oveľa menej rúk. Potom súperi nebudú môcť tak ľahko zvyšovať, lebo často budem mať veľmi silnú ruku, napr. AK.

Príklad č.2: Hrám z prednej pozície iba AA. Súperi to môžu využiť tak, že bez problémov zahodia karty ako AK. To znamená, že keď mi konečne rakety prídu, nedostanem zaplatené. Navyše môžu proti mne hrať všetky páry a aj keď ich trafí set len 1 krát z 8, ja už potom svoje AA zahodím ťažko. Riešením je hrať viac rúk. Súperi potom nemôžu správne zahodiť AK a hranie nízkeho páru, napr. 22, pre nich tiež nie je také ziskové, lebo nemajú istotu, že ak chytia set, budem mať dosť silnú ruku, aby som im zaplatil.

Príklad č.3: Ak blufujem, stavujem viac ako keď som silný. Súperi môžu na nižšie stávky zahodiť a vysoké dorovnať, alebo navýšiť. Riešením je stavovať rovnakú sumu, či blufujem, alebo nie.

Naše peniaze v pokri sa berú zo situácii, v ktorých naši súperi urobia chybu (výraznú odchýlku od optimálnej stratégie) a my nie. Ak sa do takejto situácie dostane každý z nás, získavame, pretože sme ju zahrali lepšie ako súper.

Je preto dôležité sledovať chyby súperov a využiť ich proti nim. Pri tomto procese sa môžme odkloniť od optimálnej stratégie. Optimálna stratégia je síce zisková, ale ak poznáme súperove chyby, môžme zvoliť stratégiu, ktorá je proti nemu ziskovejšia (napriek tomu, že by proti optimálnej stratégii bola v strate).

Príklad: Súper skoro vždy dorovná na riveri stávku vo výške pol banku, ale skoro vždy zahodí na stávku vo výške banku. Môžme to proti nemu využiť tak, že budeme stavovať celý bank ak blufujeme a pol banku ak sme silní. Takáto hra, ako sme si ukázali, má od optimálnej stratégie veľmi ďaleko. Ale proti tomuto konkrétnemu súperovi je veľmi účinná. Nemali by sme to však s prispôsobením sa súperovi hnať do extrému. Ak mu začneme týmto spôsobom stavovať úplne vždy, je predpoklad, že si to všimne a zmení svoju hru. My tým prídeme o výhodu, ktorú sme nad ním mali a navyše teraz môže naopak využiť náš odklon od optimálnej stratégie proti nám.

Ak máme približnú predstavu ako vyzerá optimálna stratégia, môžme ľahšie spozorovať chyby súperov, rovnako ako sa vyvarovať tých vlastných. Pretože optimálnu stratégiu nikto nepozná, môžme sa k nej iba priblížiť. A k tomu nám pomôžu skúsenosti a analýza, či v našej hre nie je niečo, čo proti nám súper môže využiť. Už len týmto spôsobom myslenia môže veľa hráčov výrazne zlepšiť svoju hru.

Na záver chcem ešte spomenúť fakt, že optimálna stratégia nemusí znamenať, že v danej situácii by som mal vždy urobiť tú istú vec. Optimálne môže byť napr. urobiť danú vec v polovici prípadov a v druhej polovicu urobiť niečo iné.

Belgar